22:50:40 21. 05. 2012
filozofia
Autor [RNDr. Marián Olejár] Pridané [02/08/04] Posledná zmena [15/03/07]
filozofia:
Filozofia pôvodne znamenala lásku k múdrosti, potrebnú na tvorbu spoločenského vedomia.
Dnes je to učenie o podstate prírody, človeka a myslenia v ich všemožných a celkových súvislostiach.
Ako veda o všeobecných zákonoch rozvoja prírody, spoločnosti a myslenia.
Pôvodne filozofia vychádzala zo skúsenosti tak, že mnohokrát opakovaný a pamäťou uchovávaný vnem vecí vytváral predstavu, a tak nadobudol význam jedinej danej skúsenosti (Aristoteles).
Dnes sa filozofia chápe dvojako:
1. ako celostné skúmanie; ale neskúmajúce empirickú skutočnosť, jej jednotlivé oblasti určitou metódou; takto je chápaná ako univerzálna veda. Filozofia je tak kritická rozumová veda.
2. ako veda s niekoľkými oblasťami, vedľa ktorých sú faktuálne vedy a samostatne matematika (vrátane informácií). Oblasti filozofie sú nazvané rozdielnymi menami v rozdielnych filozofických školách. Záujmy filozofie sa dajú pokryť: logikou, semantikou, epistemológiou a metafyzikou (Bunge).
Filozofia má vo svojej dva a pol tisícročnej histórii veľa smerov, ktoré delíme na tri veľké smery: idealistické, materialistické a iné. Keďže tvorcovia filozofie boli sústredení v mestách či geografických oblastiach alebo školách, hovoríme o čínskej, indickej, starogréckej filozofii; hovoríme o milétskej škole, o pytagorejcoch atď. Ale aj o Platónovej filozofii, marxistickej filozofii, analytickej filozofii, o fenomenológii atď.
Existujú aj špeciálnovedné filozofie: matematiky, fyziky, biológie, práva atď.
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: RNDr. Marián Olejár: filozofia; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/filozofia.php
Filozofia pôvodne znamenala lásku k múdrosti, potrebnú na tvorbu spoločenského vedomia.
Dnes je to učenie o podstate prírody, človeka a myslenia v ich všemožných a celkových súvislostiach.
Ako veda o všeobecných zákonoch rozvoja prírody, spoločnosti a myslenia.
Pôvodne filozofia vychádzala zo skúsenosti tak, že mnohokrát opakovaný a pamäťou uchovávaný vnem vecí vytváral predstavu, a tak nadobudol význam jedinej danej skúsenosti (Aristoteles).
Dnes sa filozofia chápe dvojako:
1. ako celostné skúmanie; ale neskúmajúce empirickú skutočnosť, jej jednotlivé oblasti určitou metódou; takto je chápaná ako univerzálna veda. Filozofia je tak kritická rozumová veda.
2. ako veda s niekoľkými oblasťami, vedľa ktorých sú faktuálne vedy a samostatne matematika (vrátane informácií). Oblasti filozofie sú nazvané rozdielnymi menami v rozdielnych filozofických školách. Záujmy filozofie sa dajú pokryť: logikou, semantikou, epistemológiou a metafyzikou (Bunge).
Filozofia má vo svojej dva a pol tisícročnej histórii veľa smerov, ktoré delíme na tri veľké smery: idealistické, materialistické a iné. Keďže tvorcovia filozofie boli sústredení v mestách či geografických oblastiach alebo školách, hovoríme o čínskej, indickej, starogréckej filozofii; hovoríme o milétskej škole, o pytagorejcoch atď. Ale aj o Platónovej filozofii, marxistickej filozofii, analytickej filozofii, o fenomenológii atď.
Existujú aj špeciálnovedné filozofie: matematiky, fyziky, biológie, práva atď.
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: RNDr. Marián Olejár: filozofia; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/filozofia.php