4:04:36 12. 03. 2010
formálna logika
Autor [RNDr. Marián Olejár] Pridané [02/08/04] Posledná zmena [21/03/07]
matematika:
Formálna logika je časť logiky, ktorá skúma zákony platné pre operácie s logickými objektami a určuje relácie medzi nimi, pričom sa zameriava na formálnu stránku usudzovania, bez záujmu o obsah alebo význam logických objektov.
Vstupnou časťou formálnej logiky je výroková logika, kde sa skúma extenzionálne spájanie výrokov pomocou funktorov (negácie, konjunkcie, disjunkcie, implikácie, ekvivalencie), pričom tvrdenia vytvorené pomocou funktorov (operátorov) posudzujeme z dvoch hľadísk:
(1) či má zmysel sa pýtať na pravdivosť alebo nepravdivosť (princíp vylúčenia tretieho) vytvoreného tvrdenia,
(2) a či môže nastať pre toto tvrdenie jedna z týchto možností (princíp sporu).
Na výrokovú logiku nadväzuje jedno - a viac - miestna predikátová logika prvého až n-tého stupňa.
Často sa hovorí o formálnej logike v úzkom a širokom chápaní, a to v závislosti od našej schopnosti formalizovať a matematizovať danú logickú oblasť skúmania. Preto sa ako synonymum formálnej logiky často uvádzajú: matematická logika, moderná logika atď.
Mimo oblasť formálnej logiky mnohí autori počítajú modálnu logiku, (ktorú síce možno formalizovať, ale nie je extenzimálna), ďalej sú to intenzionálne logiky atď.
Formálnej logike nateraz prisudzujú skúmať usudzovanie a dôkazy z pohľadu ich formy (bez konkrétneho obsahu), súčasne logike ako celku pripadá bdieť nad uvažovaním vôbec. Preto logiku, včítane formálnej logiky, zatrieďujeme medzi fundamentálne (bázové) vedecké disciplíny v rámci vedy ako celku.
Mnohí autori formálnu logiku chápu ako neempirickú vedu, pretože skúma formálne štruktúry myslenia a podmienky správneho myslenia.
Viď aj: predikát,
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: RNDr. Marián Olejár: formálna logika; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/formalna_logika.php
Formálna logika je časť logiky, ktorá skúma zákony platné pre operácie s logickými objektami a určuje relácie medzi nimi, pričom sa zameriava na formálnu stránku usudzovania, bez záujmu o obsah alebo význam logických objektov.
Vstupnou časťou formálnej logiky je výroková logika, kde sa skúma extenzionálne spájanie výrokov pomocou funktorov (negácie, konjunkcie, disjunkcie, implikácie, ekvivalencie), pričom tvrdenia vytvorené pomocou funktorov (operátorov) posudzujeme z dvoch hľadísk:
(1) či má zmysel sa pýtať na pravdivosť alebo nepravdivosť (princíp vylúčenia tretieho) vytvoreného tvrdenia,
(2) a či môže nastať pre toto tvrdenie jedna z týchto možností (princíp sporu).
Na výrokovú logiku nadväzuje jedno - a viac - miestna predikátová logika prvého až n-tého stupňa.
Často sa hovorí o formálnej logike v úzkom a širokom chápaní, a to v závislosti od našej schopnosti formalizovať a matematizovať danú logickú oblasť skúmania. Preto sa ako synonymum formálnej logiky často uvádzajú: matematická logika, moderná logika atď.
Mimo oblasť formálnej logiky mnohí autori počítajú modálnu logiku, (ktorú síce možno formalizovať, ale nie je extenzimálna), ďalej sú to intenzionálne logiky atď.
Formálnej logike nateraz prisudzujú skúmať usudzovanie a dôkazy z pohľadu ich formy (bez konkrétneho obsahu), súčasne logike ako celku pripadá bdieť nad uvažovaním vôbec. Preto logiku, včítane formálnej logiky, zatrieďujeme medzi fundamentálne (bázové) vedecké disciplíny v rámci vedy ako celku.
Mnohí autori formálnu logiku chápu ako neempirickú vedu, pretože skúma formálne štruktúry myslenia a podmienky správneho myslenia.
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: RNDr. Marián Olejár: formálna logika; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/formalna_logika.php