11:20:24 31. 07. 2010
jazdectvo
Autor [Ankislava] Pridané [29/04/07] Posledná zmena [10/08/07]
jazdectvo:
Športová jazda na koni nazývaná aj športové jazdectvo. Športové jazdectvo dnešných čias tvorí súbor disciplín odrážajúcich pracovné či vojenské uplatnenie koňa v historických dobách.
Základné jazdecké disciplíny sú drezúra, parkúr, všestranná spôsobilosť, westernové jazdenie, voltiž a záprahové jazdenie.
dejiny:
Už spred štyroch tisícročí je známe prvé využitie koňa na jazdecké účely. V tých dobách v oblasti strednej Ázie existovali kočovné kmene, ktoré jazdili na koni v prvých primitívnych sedlách, a pravdepodobne boli i vynálezcami strmeňa (tvoril ho len jednoduchý kožený remeň so slučkou na konci). Jednou z najstarších zachovaných príručiek jazdectva je práca Kikkuliho Mittanského, ktorý bol konským majstrom chetitského kráľa Sepupuliama niekedy okolo roku 1360 p.n.l. Neskôr, okolo roku 1500 p.n.l. sa jazdectvo ako nový spôsob individuálnej prepravy rozšírilo do Egypta, a okolo rokov 800 – 700 p.n.l. sa dostalo i do Grécka, kde došlo prostredníctvom vojenského jazdectva k jeho rozvoju a zdokonaleniu. Prvou významnou prácou o prijazďovaní koní, ktorá dodnes tvorí základ moderného jazdectva je Peri Hippikēs z roku asi 340 – 353 p.n.l. od gréckeho veliteľa jazdy Xenofóna. Ďalším dôležitým centrom vývoja sa stal neskôr i Rím, ktorého armády boli nútené osvojiť si tento spôsob boja po porážkach s Kartágincami a Hanibalom.
V stredoveku došlo s nástupom rytierskeho spôsobu boja k dočasnému úpadku jazdeckého umenia. Používané boli ťažké plemená koní, ktoré boli ovládané hrubou silou namiesto využitia drezúrnych prijazďovacích techník.
Obdobie renesancie znamenalo pre jazdectvo nový rozmach, opäť v súvislosti so zmenou bojových techník – používanie strelných zbraní si vyžadovalo vysokú pohyblivosť, obratnosť a prijazdenosť koňa, ktorý by bol schopný reagovať i na jemné pokyny jazdca. V tomto období boli v Taliansku vytvorené prvky vysokej jazdeckej školy.
Po priemyselnej revolúcii primárne využívanie koní u vojska, ale i v mnohých iných oblastiach (poľnohospodárstvo, doprava…) ustúpilo a do popredia sa dostala športová jazda ako forma relaxu. A v tejto forme jazdectvo existuje dodnes.
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: Ankislava: jazdectvo; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/jazdectvo.php
Športová jazda na koni nazývaná aj športové jazdectvo. Športové jazdectvo dnešných čias tvorí súbor disciplín odrážajúcich pracovné či vojenské uplatnenie koňa v historických dobách.
Základné jazdecké disciplíny sú drezúra, parkúr, všestranná spôsobilosť, westernové jazdenie, voltiž a záprahové jazdenie.
dejiny:
Už spred štyroch tisícročí je známe prvé využitie koňa na jazdecké účely. V tých dobách v oblasti strednej Ázie existovali kočovné kmene, ktoré jazdili na koni v prvých primitívnych sedlách, a pravdepodobne boli i vynálezcami strmeňa (tvoril ho len jednoduchý kožený remeň so slučkou na konci). Jednou z najstarších zachovaných príručiek jazdectva je práca Kikkuliho Mittanského, ktorý bol konským majstrom chetitského kráľa Sepupuliama niekedy okolo roku 1360 p.n.l. Neskôr, okolo roku 1500 p.n.l. sa jazdectvo ako nový spôsob individuálnej prepravy rozšírilo do Egypta, a okolo rokov 800 – 700 p.n.l. sa dostalo i do Grécka, kde došlo prostredníctvom vojenského jazdectva k jeho rozvoju a zdokonaleniu. Prvou významnou prácou o prijazďovaní koní, ktorá dodnes tvorí základ moderného jazdectva je Peri Hippikēs z roku asi 340 – 353 p.n.l. od gréckeho veliteľa jazdy Xenofóna. Ďalším dôležitým centrom vývoja sa stal neskôr i Rím, ktorého armády boli nútené osvojiť si tento spôsob boja po porážkach s Kartágincami a Hanibalom.
V stredoveku došlo s nástupom rytierskeho spôsobu boja k dočasnému úpadku jazdeckého umenia. Používané boli ťažké plemená koní, ktoré boli ovládané hrubou silou namiesto využitia drezúrnych prijazďovacích techník.
Obdobie renesancie znamenalo pre jazdectvo nový rozmach, opäť v súvislosti so zmenou bojových techník – používanie strelných zbraní si vyžadovalo vysokú pohyblivosť, obratnosť a prijazdenosť koňa, ktorý by bol schopný reagovať i na jemné pokyny jazdca. V tomto období boli v Taliansku vytvorené prvky vysokej jazdeckej školy.
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: Ankislava: jazdectvo; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/jazdectvo.php