23:15:47 21. 05. 2012
kojot prériový
Autor [Ankislava] Pridané [11/06/07] Posledná zmena [11/06/07]
cicavce:
Lat. názov: Canis latrans
Zaradenie vo fylogenetickom systéme:
čeľaď Canidae, rad Carnivora, podtrieda Theria, trieda Mammalia, podkmeň Vertebrata, kmeň Chordata, Živočíšna ríša
Areál výskytu:
Kojoty prériové sú rozšírené v celej Aljaške, Kanade, USA, Mexiku a Strednej Amerike.
Biotop:
Obývajú planiny, lesy a kroviny.
Charakteristické znaky:
Kojoty sú v podstate divoké psy, podobajú sa im stavbou tela i zvykmi. Dospelé jedince dorastajú do dĺžky 70-100 cm, s výškou v kohútiku 40-53 cm. Chvost je dlhý 30-40 cm, váha obvykle 10-20 kg. Zafarbenie srsti je premenlivé, no vo všeobecnosti býva žltohnedé. Na chrbte a bokoch sa nachádzajú dlhé chlpy s čierno sfarbenou špičkou. Spodná časť tela je belavá alebo svetlo šedá. Tvárová časť môže mať šedé alebo červeno-hnedé zafarbenie. Oči sú žlté, s čiernou okrúhlou zreničkou, ktorá v tme odráža svetlo. Kojoty majú dlhé štíhle nohy, huňatý chvost s čiernou špičkou a veľké vzpriamené uši.
Spôsob života:
Tieto zvieratá sú aktívne počas dňa, ich aktivita vrcholí skoro ráno a pri západe slnka. Obývajú teritóriá, ktorých hranice označujú močom a zvukovými prejavmi (zavíjaním).
Rozmnožovanie:
Kojoty vytvárajú monogamné páry, ktoré spolu zotrvávajú niekoľko rokov, hoci nie po celý život. Párenie nastáva väčšinou vo februári a marci. Po 63-65 dňovej gravidite, samica vrhne v podzemnej nore 5-7 mláďat. Novorodenci sú slepé a úplne bezmocné. Obaja rodičia sa podieľajú na starostlivosti o potomkov, samec má obvykle za úlohu zháňanie potravy. Mláďatá sú dojčené do veku približne 35 dní. Plnú veľkosť dosiahnu vo veku 9 mesiacov a pohlavnú dospelosť v jednom roku. Samce opúšťajú rodičovské teritórium po 6-9 mesiacoch, zatiaľ čo samice obyčajne zostávajú v svorke.
Potrava a lov:
Tieto všežravce skonzumujú všetko čo je požívateľné, zložky ich potravy tvoria najčastejšie králiky, hlodavce, plazy, hmyz, zdochliny, plody rastlín a dokonca ryby.
Sociálne vzťahy:
Veľmi sociálne zvieratá , žijú v rôznych sociálnych zoskupeniach. Základná jednotka je rodina, ktorá pozostáva z rodičovského páru a ich potomkov. Často však kojoty žijú i osamelo, alebo tvoria náhodné spoločenstvá 2-6 zvierat.
Ohrozenie/stav populácie:
Kojoty zlaté nepatria k ohrozeným druhom.
Názov v iných jazykoch:
Kojot prériový – cz
Prærieulv – dan
Kojote – ger
Coyote – fre
Coyote – ita
Coyote – dut
Prærieulv – nor
Kojot – pl
Coiote – portug
Prairie wolf – other
Coyote – eng
pôvod a význam slov:
Meno kojota pochádza pôvodom z aztéckeho slova „coyotl“, čo znamená „brechajúci pes“.
Viď aj: druh,
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: Ankislava: kojot prériový; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/kojot_preriovy.php
Lat. názov: Canis latrans
Zaradenie vo fylogenetickom systéme:
čeľaď Canidae, rad Carnivora, podtrieda Theria, trieda Mammalia, podkmeň Vertebrata, kmeň Chordata, Živočíšna ríša
Areál výskytu:
Kojoty prériové sú rozšírené v celej Aljaške, Kanade, USA, Mexiku a Strednej Amerike.
Biotop:
Obývajú planiny, lesy a kroviny.
Charakteristické znaky:
Kojoty sú v podstate divoké psy, podobajú sa im stavbou tela i zvykmi. Dospelé jedince dorastajú do dĺžky 70-100 cm, s výškou v kohútiku 40-53 cm. Chvost je dlhý 30-40 cm, váha obvykle 10-20 kg. Zafarbenie srsti je premenlivé, no vo všeobecnosti býva žltohnedé. Na chrbte a bokoch sa nachádzajú dlhé chlpy s čierno sfarbenou špičkou. Spodná časť tela je belavá alebo svetlo šedá. Tvárová časť môže mať šedé alebo červeno-hnedé zafarbenie. Oči sú žlté, s čiernou okrúhlou zreničkou, ktorá v tme odráža svetlo. Kojoty majú dlhé štíhle nohy, huňatý chvost s čiernou špičkou a veľké vzpriamené uši.
Spôsob života:
Tieto zvieratá sú aktívne počas dňa, ich aktivita vrcholí skoro ráno a pri západe slnka. Obývajú teritóriá, ktorých hranice označujú močom a zvukovými prejavmi (zavíjaním).
Rozmnožovanie:
Kojoty vytvárajú monogamné páry, ktoré spolu zotrvávajú niekoľko rokov, hoci nie po celý život. Párenie nastáva väčšinou vo februári a marci. Po 63-65 dňovej gravidite, samica vrhne v podzemnej nore 5-7 mláďat. Novorodenci sú slepé a úplne bezmocné. Obaja rodičia sa podieľajú na starostlivosti o potomkov, samec má obvykle za úlohu zháňanie potravy. Mláďatá sú dojčené do veku približne 35 dní. Plnú veľkosť dosiahnu vo veku 9 mesiacov a pohlavnú dospelosť v jednom roku. Samce opúšťajú rodičovské teritórium po 6-9 mesiacoch, zatiaľ čo samice obyčajne zostávajú v svorke.
Potrava a lov:
Tieto všežravce skonzumujú všetko čo je požívateľné, zložky ich potravy tvoria najčastejšie králiky, hlodavce, plazy, hmyz, zdochliny, plody rastlín a dokonca ryby.
Sociálne vzťahy:
Veľmi sociálne zvieratá , žijú v rôznych sociálnych zoskupeniach. Základná jednotka je rodina, ktorá pozostáva z rodičovského páru a ich potomkov. Často však kojoty žijú i osamelo, alebo tvoria náhodné spoločenstvá 2-6 zvierat.
Ohrozenie/stav populácie:
Kojoty zlaté nepatria k ohrozeným druhom.
Názov v iných jazykoch:
Kojot prériový – cz
Prærieulv – dan
Kojote – ger
Coyote – fre
Coyote – ita
Coyote – dut
Prærieulv – nor
Kojot – pl
Coiote – portug
Prairie wolf – other
Coyote – eng
pôvod a význam slov:
Meno kojota pochádza pôvodom z aztéckeho slova „coyotl“, čo znamená „brechajúci pes“.
Viď aj: druh,
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: Ankislava: kojot prériový; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/kojot_preriovy.php