23:24:53 21. 05. 2012
Léger, Fernand Henri
Autor [Marián Olejár, Jr.] Pridané [06/08/04] Posledná zmena [08/04/07]
maliari, grafici a ilustrátori:
Narodený: 4. 2. 1881, Argenatne, Francúzsko
Zomrel: 17. 8. 1955, Gif-sur-Yvette, Seine-et-Oise, Francúzsko
Francúzsky maliar, výtvarník, sochár a keramik vychádzajúci z kubizmu.
Tvoril aj farebné okná, tapisérie, ilustrácie a plastiky. Zobrazoval mestá, moderné architektúry, kolesá, páky a motory. V jeho diele sa prejavujú aj ostré farebné kontrasty a dynamizmus.
Celé Légerovo dielo má výrazné primitivistické rysy, kvôli ktorým je často nazývaný primitívom 20. storočia. Hovorí sa o ňom aj to, že maľoval stroje tak, ako iní umelci maľovali ženské akty.
V Biote stojí múzeum s jeho menom.
V 1897 nastúpil ako praktikant v staviteľskej kancelárii v Caen, kde pracoval ako priemyselný kreslič.
V 1900 prišiel do Paríža. Vojenčinu si odslúžil vo Versailles. Následne krátko študoval v Škole výtvarných umení. Spočiatku sa dostal pod vplyv Seurata a Signaca, neskôr (1903 až 1908) pod vplyv Cézanna.
V 1908 sa usadil v La Ruche. Spriatelil sa s Apollinairom, Maxom Jacobom, Reverdym, B. Cendrarsom, Henrim Rousseauom.
V roku 1910 sa stretol sa s Picassom a Braquom. V tomto období často v dielach používal a znázorňoval valce. Kritika tieto obrazy označila termínom tubizmus.
1911 vystavoval na Salóne Nezávislých obraz Akty v lese. Prispel k vzniku skupiny a Salónu Section d'Or.
Na jesennom salóne v 1912 vystavoval obraz Žena v belasom. V tomto období, do začiatku 1. svetovej vojny, maľoval predmety zredukované na geometrické schémy.
V roku 1914 nastúpil do armády a zúčastnil sa bojov ako ženista. Silne naň zapôsobila mechanika vojnových strojov. Pri Verdune ho zasiahol plyn a v 1916 ho prepustili z armády.
Od 1917 pod vplyvom dojmov z vojny prešiel do dynamickej fázy svojho diela. Ako témy si volil produkty priemyselnej civilizácie.
Do roku 1921 sú postavy v jeho dielach len vedľajšími prvkami. Od 1920 však začínajú prevládať, ale iba ako automaty či figuríny.
V rokoch 1921 a 1922 tvoril kostýmy a dekorácie pre balet (neskôr v rokoch 1948 a 1949 aj pre operu).
Do roku 1924 komponoval monumentálne umenie. V tomto roku spolupracoval aj na filme Mechanický balet. Bol to prvý film bez scenára.
V nasledujúcom období, do roku 1926, tvoril hlavne nástenné maľby a zátišia. Napr. v roku 1925 na Le Corbusierove pozvanie.
V 1935 robil výzdobu sály Medzinárodnej výstavy umenia v Bruseli. V 1937 robil výzdobu Paláca vynálezov v Paríži.
Počas 2. svetovej vojny uteká pred okupantmi do Marseille a následne v 1940 do USA. Do vlasti sa vrátil až v decembri 1945.
V 1946 pracoval na mozaikách v kaplnke v Assy. Výzdobu tam vtedy robili aj Matisse a Braque.
V 1952 robil výzdobu veľkej sály Paláca OSN v Manhattane.
Diela:
1912 – Žena v belasom
1914 – 14. júl
1918 – Kotúče
1919 – Mesto
1920 – Mechanik
1921 – Veľký obed
1922 – Dve ženy s kvetinami
1928 – Zátišie s fajkou
1930 – Gioconda s kľúčami
1934 – Adam a Eva
1935 – Dve sestry
1941 – Potápači
1942 – Tanečníci
1949 – Cyklus – litografie a texty
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: Marián Olejár, Jr.: Léger, Fernand Henri; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/leger_fernand_henri.php
Narodený: 4. 2. 1881, Argenatne, Francúzsko
Zomrel: 17. 8. 1955, Gif-sur-Yvette, Seine-et-Oise, Francúzsko
Francúzsky maliar, výtvarník, sochár a keramik vychádzajúci z kubizmu.
Tvoril aj farebné okná, tapisérie, ilustrácie a plastiky. Zobrazoval mestá, moderné architektúry, kolesá, páky a motory. V jeho diele sa prejavujú aj ostré farebné kontrasty a dynamizmus.
Celé Légerovo dielo má výrazné primitivistické rysy, kvôli ktorým je často nazývaný primitívom 20. storočia. Hovorí sa o ňom aj to, že maľoval stroje tak, ako iní umelci maľovali ženské akty.
V Biote stojí múzeum s jeho menom.
V 1897 nastúpil ako praktikant v staviteľskej kancelárii v Caen, kde pracoval ako priemyselný kreslič.
V 1900 prišiel do Paríža. Vojenčinu si odslúžil vo Versailles. Následne krátko študoval v Škole výtvarných umení. Spočiatku sa dostal pod vplyv Seurata a Signaca, neskôr (1903 až 1908) pod vplyv Cézanna.
V 1908 sa usadil v La Ruche. Spriatelil sa s Apollinairom, Maxom Jacobom, Reverdym, B. Cendrarsom, Henrim Rousseauom.
V roku 1910 sa stretol sa s Picassom a Braquom. V tomto období často v dielach používal a znázorňoval valce. Kritika tieto obrazy označila termínom tubizmus.
1911 vystavoval na Salóne Nezávislých obraz Akty v lese. Prispel k vzniku skupiny a Salónu Section d'Or.
Na jesennom salóne v 1912 vystavoval obraz Žena v belasom. V tomto období, do začiatku 1. svetovej vojny, maľoval predmety zredukované na geometrické schémy.
V roku 1914 nastúpil do armády a zúčastnil sa bojov ako ženista. Silne naň zapôsobila mechanika vojnových strojov. Pri Verdune ho zasiahol plyn a v 1916 ho prepustili z armády.
Do roku 1921 sú postavy v jeho dielach len vedľajšími prvkami. Od 1920 však začínajú prevládať, ale iba ako automaty či figuríny.
V rokoch 1921 a 1922 tvoril kostýmy a dekorácie pre balet (neskôr v rokoch 1948 a 1949 aj pre operu).
Do roku 1924 komponoval monumentálne umenie. V tomto roku spolupracoval aj na filme Mechanický balet. Bol to prvý film bez scenára.
V nasledujúcom období, do roku 1926, tvoril hlavne nástenné maľby a zátišia. Napr. v roku 1925 na Le Corbusierove pozvanie.
V 1935 robil výzdobu sály Medzinárodnej výstavy umenia v Bruseli. V 1937 robil výzdobu Paláca vynálezov v Paríži.
Počas 2. svetovej vojny uteká pred okupantmi do Marseille a následne v 1940 do USA. Do vlasti sa vrátil až v decembri 1945.
V 1946 pracoval na mozaikách v kaplnke v Assy. Výzdobu tam vtedy robili aj Matisse a Braque.
V 1952 robil výzdobu veľkej sály Paláca OSN v Manhattane.
Diela:
1912 – Žena v belasom
1914 – 14. júl
1918 – Kotúče
1919 – Mesto
1920 – Mechanik
1921 – Veľký obed
1922 – Dve ženy s kvetinami
1928 – Zátišie s fajkou
1930 – Gioconda s kľúčami
1934 – Adam a Eva
1935 – Dve sestry
1941 – Potápači
1942 – Tanečníci
1949 – Cyklus – litografie a texty
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: Marián Olejár, Jr.: Léger, Fernand Henri; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/leger_fernand_henri.php