11:27:29 31. 07. 2010
občianska ľahostajnosť
Autor [RNDr. Marián Olejár] Pridané [13/02/08] Posledná zmena [13/02/08]
veda o štáte; sociológia; veda o práve; právo:
Občianska ľahostajnosť je nezáujem občana, resp. občanov o veci spoločenské, o spoločenské dianie, o okolie v ktorom žijú. Je to strata pohnútok pre občiansku aktivitu a prejavuje sa v minimálnom spoločenskom styku a vzájomnom ovplyvňovaní ľudí.
Občiansku ľahostajnosť prejavuje bezdomovec, ktorý sa stará iba o svoje prežitie práve dnes. Ale aj poslanec parlamentu, ktorý sa stará iba o seba, o svoju rodinu a nezaujímajú ho ani tie spoločenské veci, dianie, ... ktorými ho viaže povinnosť byť voleným zástupcom.
Občianska ľahostajnosť vzniká v dôsledku nezáujmu zvolených zástupcov po voľbách akceptovať názory občanov združených v občianskych združeniach k daným problémom. Preto bežný občan vidiac nízku úspešnosť aktivistov združení, stráca záujem o občianske dianie, je ľahostajný a bezradný. Ak bezmocný v zmysle Čl.2 Ústavy SR: Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ... .
Zvolení zástupcovia sa snažia vytvoriť uzavretú spoločnosť (skupiny, society) a tak občianske povinnosti sa vytrácajú. Keďže ľahostajný občan môže byť aktívnym je politicky nevypočítateľný a nekontrolovateľný činiteľ, kumulovaná občianska ľahostajnosť prepukne do občianskej neposlušnosti, rebélii ba aj k revolúcii či občianskej vojne.
Občianska ľahostajnosť je v istom zmysle vzťahovaná ku občianskej spoločnosti a tak sú porovnateľné, nezlučiteľné protikladné pojmy.
Viď aj: veda o štáte, sociológia,
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: RNDr. Marián Olejár: občianska ľahostajnosť; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/obcianska_lahostajnost.php
Občianska ľahostajnosť je nezáujem občana, resp. občanov o veci spoločenské, o spoločenské dianie, o okolie v ktorom žijú. Je to strata pohnútok pre občiansku aktivitu a prejavuje sa v minimálnom spoločenskom styku a vzájomnom ovplyvňovaní ľudí.
Občiansku ľahostajnosť prejavuje bezdomovec, ktorý sa stará iba o svoje prežitie práve dnes. Ale aj poslanec parlamentu, ktorý sa stará iba o seba, o svoju rodinu a nezaujímajú ho ani tie spoločenské veci, dianie, ... ktorými ho viaže povinnosť byť voleným zástupcom.
Občianska ľahostajnosť vzniká v dôsledku nezáujmu zvolených zástupcov po voľbách akceptovať názory občanov združených v občianskych združeniach k daným problémom. Preto bežný občan vidiac nízku úspešnosť aktivistov združení, stráca záujem o občianske dianie, je ľahostajný a bezradný. Ak bezmocný v zmysle Čl.2 Ústavy SR: Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ... .
Zvolení zástupcovia sa snažia vytvoriť uzavretú spoločnosť (skupiny, society) a tak občianske povinnosti sa vytrácajú. Keďže ľahostajný občan môže byť aktívnym je politicky nevypočítateľný a nekontrolovateľný činiteľ, kumulovaná občianska ľahostajnosť prepukne do občianskej neposlušnosti, rebélii ba aj k revolúcii či občianskej vojne.
Občianska ľahostajnosť je v istom zmysle vzťahovaná ku občianskej spoločnosti a tak sú porovnateľné, nezlučiteľné protikladné pojmy.
Viď aj: veda o štáte, sociológia,
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: RNDr. Marián Olejár: občianska ľahostajnosť; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/obcianska_lahostajnost.php