10:58:39 31. 07. 2010
právny zákon
Autor [RNDr. Marián Olejár] Pridané [05/11/04] Posledná zmena [11/04/07]
právo; veda o štáte:
Zákon vo vede o práve alebo tzv. právny zákon je právna norma, ktorá 1) definuje veci, 2) stanovuje vzťahy, relácie a 3) reguluje hodnoty.
V užšom zmysle zákon vo vede o práve je norma, ktorá formou zákazu, resp. príkazu reguluje určitý okruh spoločenských vzťahov.
Vo vede o práve zákony delíme na primárne (prvotné), sekundárne (druhotné) a terciálne (ostatné).
Primárne sú tie, ktoré sú vytvárané orgánmi zákonodarnej moci (parlamentu) a tie nie sú odvodené z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Z pohľadu vedy ide o základné pojmy, postuláty či axiómy a z nich konštruované základné zákony. K základným zákonom spravidla počítame ústavy štátov a ústavné zákony.
Sekundárne či druhotné zákony majú nižšiu právnu silu a sú to právne normy alebo nariadenia vlády, vyhlášky ministerstiev a ostatných vrcholných a jedinečných orgánov štátu, ako napríklad Národná banka Slovenska.
Sekundárne zákony vo vedeckom systéme - špeciálnej empirickej schéme vedy o práve by mali byť odvoditeľné z primárnych, ale nesmú byť sporné či protirečiace si s primárnymi zákonmi (ústavou, ...). Žiaľ, právo nekladie na tieto systémy konštruovaných zákonov základné vedecké požiadavky na vedeckosť.
Zákony vedy o práve nepokrývajú, resp. majú menší rozsah, než zákony vedy o štáte. Štát riadi najvyšší zastupiteľský orgán formou právnych noriem, zákon predstavuje zvrchovanú moc v štáte a táto štátna moc umožňuje aj donútenie s cieľom zachovania seba samej.
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: RNDr. Marián Olejár: právny zákon; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/pravny_zakon.php
Zákon vo vede o práve alebo tzv. právny zákon je právna norma, ktorá 1) definuje veci, 2) stanovuje vzťahy, relácie a 3) reguluje hodnoty.
V užšom zmysle zákon vo vede o práve je norma, ktorá formou zákazu, resp. príkazu reguluje určitý okruh spoločenských vzťahov.
Vo vede o práve zákony delíme na primárne (prvotné), sekundárne (druhotné) a terciálne (ostatné).
Primárne sú tie, ktoré sú vytvárané orgánmi zákonodarnej moci (parlamentu) a tie nie sú odvodené z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Z pohľadu vedy ide o základné pojmy, postuláty či axiómy a z nich konštruované základné zákony. K základným zákonom spravidla počítame ústavy štátov a ústavné zákony.
Sekundárne či druhotné zákony majú nižšiu právnu silu a sú to právne normy alebo nariadenia vlády, vyhlášky ministerstiev a ostatných vrcholných a jedinečných orgánov štátu, ako napríklad Národná banka Slovenska.
Sekundárne zákony vo vedeckom systéme - špeciálnej empirickej schéme vedy o práve by mali byť odvoditeľné z primárnych, ale nesmú byť sporné či protirečiace si s primárnymi zákonmi (ústavou, ...). Žiaľ, právo nekladie na tieto systémy konštruovaných zákonov základné vedecké požiadavky na vedeckosť.
Zákony vedy o práve nepokrývajú, resp. majú menší rozsah, než zákony vedy o štáte. Štát riadi najvyšší zastupiteľský orgán formou právnych noriem, zákon predstavuje zvrchovanú moc v štáte a táto štátna moc umožňuje aj donútenie s cieľom zachovania seba samej.
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: RNDr. Marián Olejár: právny zákon; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/pravny_zakon.php