9:02:51 10. 03. 2010
predikát
Autor [RNDr. Marián Olejár] Pridané [28/07/04] Posledná zmena [11/04/07]
jazykoveda:
Predikát v lingvistike (jazykovede) je prísudok. V oznamovacej vete: Ján je vysoký (John is tall) máme vysoký (tall) - prísudok, Ján (John) - podmet.
matematika, filozofia:
V subjektovo - predikátovej logike (Aristotelovej logike) sú oznamovacie vety chápané ako súdy či výroky, preto Ján je vysoký; Sokrates je smrteľný; všetci ľudia sú smrteľní; majú logický tvar `So+P`, kde S je subjekt (Ján, Sokrates, všetci ľudia), `o+` kopula (je, sú) a P je predikát (vysoký, smrteľný, smrteľní). Preto v tradičnej Aristotelovej `So+P` logike predikát je tá časť súdu či výroku, ktorá nasleduje za kopulou; ktorá subjektu priraďuje vlastnosť, zmysel, vzťah, ... .
V modernej logike je to jednomiestna až n-miestna výroková funkcia či forma. Jednomiestny predikát S(x) odpovedá výrokovej funkcii s jednou premennou. Napr. Slovania (x); ak za x dosadíme Slováci, vzniká výrok pravdivý; ak za x dosadíme Maďari, vzniká výrok nepravdivý. Zápis S(x1, x2) chápeme ako dvojmiestny predikát, S(x1, x2, ... ,xn) ako n - miestny predikát.
Predikát v matematike je znak slúžiaci na označenie nejakého vzájomného vzťahu medzi matematickými objektmi. Napr. byť prvkom ( `in` ), predikát rovnosti (=).
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: RNDr. Marián Olejár: predikát; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/predikat.php
Predikát v lingvistike (jazykovede) je prísudok. V oznamovacej vete: Ján je vysoký (John is tall) máme vysoký (tall) - prísudok, Ján (John) - podmet.
matematika, filozofia:
V subjektovo - predikátovej logike (Aristotelovej logike) sú oznamovacie vety chápané ako súdy či výroky, preto Ján je vysoký; Sokrates je smrteľný; všetci ľudia sú smrteľní; majú logický tvar `So+P`, kde S je subjekt (Ján, Sokrates, všetci ľudia), `o+` kopula (je, sú) a P je predikát (vysoký, smrteľný, smrteľní). Preto v tradičnej Aristotelovej `So+P` logike predikát je tá časť súdu či výroku, ktorá nasleduje za kopulou; ktorá subjektu priraďuje vlastnosť, zmysel, vzťah, ... .
V modernej logike je to jednomiestna až n-miestna výroková funkcia či forma. Jednomiestny predikát S(x) odpovedá výrokovej funkcii s jednou premennou. Napr. Slovania (x); ak za x dosadíme Slováci, vzniká výrok pravdivý; ak za x dosadíme Maďari, vzniká výrok nepravdivý. Zápis S(x1, x2) chápeme ako dvojmiestny predikát, S(x1, x2, ... ,xn) ako n - miestny predikát.
Predikát v matematike je znak slúžiaci na označenie nejakého vzájomného vzťahu medzi matematickými objektmi. Napr. byť prvkom ( `in` ), predikát rovnosti (=).
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: RNDr. Marián Olejár: predikát; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/predikat.php