11:09:17 31. 07. 2010
teória práva
Autor [RNDr. Marián Olejár] Pridané [09/01/08] Posledná zmena [09/01/08]
veda o štáte; veda o práve; právo; metodológia:
Teória práva neexistuje z pohľadu definície teórie, ako hypoteticko – deduktívneho systému, ani z pohľadu slabších definícii teórie, ako napríklad, že je to sústava zovšeobecnených poznatkov v určitej oblastí poznania, umožňujúca vysvetlenie alebo predvídanie (predikciu) určitých stránok alebo javov skutočnosti.
Z hľadiska vyspelosti vedeckých disciplín, veda o práve má iba empirickú časť, pričom teoretická časť v uvedenom zmysle úplne absentuje. Na teórie (špeciálnu, všeobecnú, abstraktnú) kladieme požiadavky: explanácie, predikcie a zovšeobecnenia, ktoré je na úrovni modelov.
Právo (objektívne) ako všeobecne záväzné pravidlá správania vydané štátom, alebo ako sociálna inštitúcia ktorej úlohou je autoritatívnym spôsobom regulovať tie spoločenské vzťahy, ktoré svojou povahou priamo alebo nepriamo súvisia so zachovaním spoločenského poriadku, sa môže meniť od socioskupiny po socioskupinu, od štátu k štátu.
Veda o práve nedospela v žiadnom z tucta svojich odborov do teoretického štádia. Nedosiahla ani úroveň všeobecnej empirickej schémy. Nezbiera ani vedecké fakty a právnici si vymýšľajú viac menej svojvoľné zákony, ktoré sa učia naspamäť ... (Paruti).
Do teórie práva nesprávne sa zahŕňajú aj niektoré otázky vedy o štáte, ktorá je konglomerátom vedeckých disciplín. Z pohľadu diferenciácie, integrácie a konglomerácie vied je tu situácia práve opačná – veda o práve funguje vo vede o štáte ako participujúca vedecká disciplína.
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: RNDr. Marián Olejár: teória práva; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/teoria_prava.php
Teória práva neexistuje z pohľadu definície teórie, ako hypoteticko – deduktívneho systému, ani z pohľadu slabších definícii teórie, ako napríklad, že je to sústava zovšeobecnených poznatkov v určitej oblastí poznania, umožňujúca vysvetlenie alebo predvídanie (predikciu) určitých stránok alebo javov skutočnosti.
Z hľadiska vyspelosti vedeckých disciplín, veda o práve má iba empirickú časť, pričom teoretická časť v uvedenom zmysle úplne absentuje. Na teórie (špeciálnu, všeobecnú, abstraktnú) kladieme požiadavky: explanácie, predikcie a zovšeobecnenia, ktoré je na úrovni modelov.
Právo (objektívne) ako všeobecne záväzné pravidlá správania vydané štátom, alebo ako sociálna inštitúcia ktorej úlohou je autoritatívnym spôsobom regulovať tie spoločenské vzťahy, ktoré svojou povahou priamo alebo nepriamo súvisia so zachovaním spoločenského poriadku, sa môže meniť od socioskupiny po socioskupinu, od štátu k štátu.
Veda o práve nedospela v žiadnom z tucta svojich odborov do teoretického štádia. Nedosiahla ani úroveň všeobecnej empirickej schémy. Nezbiera ani vedecké fakty a právnici si vymýšľajú viac menej svojvoľné zákony, ktoré sa učia naspamäť ... (Paruti).
Do teórie práva nesprávne sa zahŕňajú aj niektoré otázky vedy o štáte, ktorá je konglomerátom vedeckých disciplín. Z pohľadu diferenciácie, integrácie a konglomerácie vied je tu situácia práve opačná – veda o práve funguje vo vede o štáte ako participujúca vedecká disciplína.
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: RNDr. Marián Olejár: teória práva; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/teoria_prava.php