4:34:44 03. 09. 2010
vrešťan červený
Autor [Ankislava] Pridané [05/07/08] Posledná zmena [05/07/08]
cicavce:
Lat. názov: Alouatta seniculus
Zaradenie vo fylogenetickom systéme:
čeľaď Cebidae, rad Primates, podtrieda Theria, trieda Mammalia, podkmeň Vertebrata, kmeň Chordata, Živočíšna ríša
Areál výskytu:
Areál výskytu sa rozprestiera naprieč severnej časti Severnej Ameriky, od Kolumbie po Bolíviu.
Biotop:
Zalesnené ekosystémy, savana, močiare.
Charakteristické znaky:
Dĺžka tela dosahuje priemerne 46-72 cm, plus chvost dlhý 50-75 cm. Priemerná váha samcov sa pohybuje okolo 6-8 kg, samíc 4,5-5,5 kg. Kožušina je tmavej červeno-hnedej farby, redšia a svetlejšia na spodnej strane tela. Vrešťan červený má neochlpenú tvár s vyčnievajúcim nosom, lemovanú srsťou. Chvost uchopovacieho typu slúži ako pomocná končatina pri živote v korunách stromov, na spodnej strane je chvost spravidla neochlpený.
Spôsob života:
Vrešťany červené sú najviac aktívne počas ranných a večerných hodín, hlavnú časť dňa a noci strávia odpočinkom a spánkom v korunách stromov. Obvykle uprednostňujú nižšie až stredne položené vetvy stromov, na zem zostupujú len počas kŕmenia. Tieto opice sa cez les pohybujú veľmi pomaly, používajúc na pohyb všetky štyri končatiny.
Rozmnožovanie:
Vrešťany červené sa môžu rozmnožovať v priebehu celého roka. Gravidita trvá obvykle 140 dní. Jediný potomok sa rodí plne osrstený, a je okamžite schopný zavesiť sa matke na brucho. Pohlavná dospelosť dosahujú jedince vo veku 4-8 rokov. Hneď ako sa mláďatá osamostatnia, opúšťajú rodičovskú skupinu.
Potrava a lov:
Hlavnou časťou potravy sú pre vrešťany mladé listy a ovocie, jedálniček si príležitostne obohacujú aj o kvety, hmyz, drobné vtáky, plazy alebo cicavce.
Sociálne vzťahy:
Žijú v skupinách s veľkosťou 4-11 jedincov. Skupina typicky pozostáva z jedného alebo dvoch samcov, niekoľkých samíc a ich potomkov. Príležitostne sa môžu formovať tzv. staromládenecké skupiny, v ktorých sa združuju samce, ktorým sa nepodarilo založiť si vlastnú skupinu alebo sa do nejakej včleniť. Skupiny nemajú presne definované teritórium, to isté územie môže obývať i niekoľko skupín.
Adaptácie životného štýlu:
Ich chvost je husto osrstený okrem spodnej časti v poslednej tretine dĺžky, ktorá je bez srsti a lepšie sa uplatňuje pri uchopovaní konárov.
Ohrozenie/stav populácie:
Vrešťan červený v súčasnosti nieje ohrozeným druhom, no potenciálne ohrozenie možno očakávať pri pokračujúcej deštrukcii severoamerických daždových lesov.
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: Ankislava: vrešťan červený; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/vrestan_cerveny.php
Lat. názov: Alouatta seniculus
Zaradenie vo fylogenetickom systéme:
čeľaď Cebidae, rad Primates, podtrieda Theria, trieda Mammalia, podkmeň Vertebrata, kmeň Chordata, Živočíšna ríša
Areál výskytu:
Areál výskytu sa rozprestiera naprieč severnej časti Severnej Ameriky, od Kolumbie po Bolíviu.
Biotop:
Zalesnené ekosystémy, savana, močiare.
Charakteristické znaky:
Dĺžka tela dosahuje priemerne 46-72 cm, plus chvost dlhý 50-75 cm. Priemerná váha samcov sa pohybuje okolo 6-8 kg, samíc 4,5-5,5 kg. Kožušina je tmavej červeno-hnedej farby, redšia a svetlejšia na spodnej strane tela. Vrešťan červený má neochlpenú tvár s vyčnievajúcim nosom, lemovanú srsťou. Chvost uchopovacieho typu slúži ako pomocná končatina pri živote v korunách stromov, na spodnej strane je chvost spravidla neochlpený.
Spôsob života:
Vrešťany červené sú najviac aktívne počas ranných a večerných hodín, hlavnú časť dňa a noci strávia odpočinkom a spánkom v korunách stromov. Obvykle uprednostňujú nižšie až stredne položené vetvy stromov, na zem zostupujú len počas kŕmenia. Tieto opice sa cez les pohybujú veľmi pomaly, používajúc na pohyb všetky štyri končatiny.
Rozmnožovanie:
Vrešťany červené sa môžu rozmnožovať v priebehu celého roka. Gravidita trvá obvykle 140 dní. Jediný potomok sa rodí plne osrstený, a je okamžite schopný zavesiť sa matke na brucho. Pohlavná dospelosť dosahujú jedince vo veku 4-8 rokov. Hneď ako sa mláďatá osamostatnia, opúšťajú rodičovskú skupinu.
Potrava a lov:
Hlavnou časťou potravy sú pre vrešťany mladé listy a ovocie, jedálniček si príležitostne obohacujú aj o kvety, hmyz, drobné vtáky, plazy alebo cicavce.
Sociálne vzťahy:
Žijú v skupinách s veľkosťou 4-11 jedincov. Skupina typicky pozostáva z jedného alebo dvoch samcov, niekoľkých samíc a ich potomkov. Príležitostne sa môžu formovať tzv. staromládenecké skupiny, v ktorých sa združuju samce, ktorým sa nepodarilo založiť si vlastnú skupinu alebo sa do nejakej včleniť. Skupiny nemajú presne definované teritórium, to isté územie môže obývať i niekoľko skupín.
Adaptácie životného štýlu:
Ich chvost je husto osrstený okrem spodnej časti v poslednej tretine dĺžky, ktorá je bez srsti a lepšie sa uplatňuje pri uchopovaní konárov.
Ohrozenie/stav populácie:
Vrešťan červený v súčasnosti nieje ohrozeným druhom, no potenciálne ohrozenie možno očakávať pri pokračujúcej deštrukcii severoamerických daždových lesov.
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: Ankislava: vrešťan červený; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/vrestan_cerveny.php